VTÍPKY

Marta G. (Egreska) ID 163785

Oblast: SLOVENSKO

+PŘIDAT K OBLÍBENÝM (přihlášení)

Registrace: 3.10.2008

Naposledy: 28.2.2023 9:59

PROBÍHAJÍCÍ AUKCE

PODMÍNKY PRODEJE

HODNOCENÍ 1

VŠECHNY FOTOGRAFIE 0
Rodinné fotky
Scrapbook
Módní show
Spokojení zákazníčci
Moje hobby
Zahrada
Naše bydlení
Dekorace
Poradna
Domácí mazlíčci
Sběratelství
Naše úlovky

KOMENTÁŘE

VTÍPKY 44

RECEPTY 301

NÁVODY 12

Celkem: 406 (zobrazuje se 241-255)

<< předchozí 1,.,12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22,.,28 další >>

O POLICAJTECH

Málo policajtov...

Jirka Klapal, již starší pán, ze Zdic, si šel večer lehnout, když mu
jeho manželka povídá, Jirko, v kůlně se svítí. Asis tam nechal světlo!

Jirka z ložnice vidí, že má pravdu a chce jít zhasnout.
Vidí ale i že jsou tam vlastně zloději a že ...mu kradou věci.
Zavolal s tím na policii, kde se zeptali, zda má někoho i v baráku.
Jirka řekl, že ne, že ale někdo vykrádá jeho kůlnu.

Policista na druhé straně řekl, nemáme teď momentálně nikoho, kdo by
k vám teď mohl přijet. Zamkněte si barák, a někdo přijede, až ho budeme mít.
Jirka řekl dobře. Sedl si a napočítal do třiceti. A pak znovu zavolal na policii:

"Dobrý večer, před chvilkou jsem volal, že mám v kůlně zloděje. Už se
o to nestarejte, já jsem je oba zastřelil" a zavěsil.

Během tří minut smykem přijela tři auta plná policistů, nad hlavou se
zastavila helikoptéra, v závěsu jela sanitka.

Zloděje chytli při činu a hned je zatkli!
Náčelník říká Jirkovi: "Já jsem myslel, že jste říkal, že jste je zastřelil?!"

Jirka říká náčelníkovi: "Já jsem zas myslel, že jste říkali, že nikoho nemáte!"

KOMENTÁŘE (1) poslední: 26.9.2010, 14:43 | PŘIDAT KOMENTÁŘ

HRY

Mandrake :episode 1

..pekna hra od pastelgames..

PŘEJÍT NA ODKAZ

KOMENTÁŘE (4) poslední: 29.9.2010, 19:16 | PŘIDAT KOMENTÁŘ

HRY

Sneak thief

..dalšia únikovka zo serie pastelgames..

PŘEJÍT NA ODKAZ

KOMENTÁŘE (11) poslední: 10.12.2010, 10:27 | PŘIDAT KOMENTÁŘ

OSTATNÍ

Realita dneška

Nie je to môj članok,ale cítim to tak isto...

Ryba, jedlo žobrákov, ako sa niekedy na bratislavskom trhovisku
hovorilo, sa stala lahôdkou. Kuracie zadky, ktoré sa hádzali psovi, sa
začali predávať s kúskom chrbta v honosnom balení s hrabákmi a krkami,
ako delikatesa. Kvalitnú vodu z vodovodu, sme vymenili za sladké
presýtené žbrndy. Rohlíky sa scvrkli o polovicu, kyslé mlieko sa nedá
doma vyrobiť, pretože vznikne jedna smradľavá odporne zapáchajúca
tekutina, ktorú udržíte v ústach len dovtedy, kým ju rýchlo
nevypľujete. a to kdekoľvek!

Všetko čo bolo kedysi naozaj dobré, čo malo svoju hodnotu-tradíciu,
sme vlastne vymenili za šmejdy v drahom obale.

Sú tu aj dobré veci. Len čím ďalej ich je menej a treba ich poriadne
hľadať. Hľadať, premýšľať, čítať nečitateľné návody a obsahy, ktoré
nemáme šancu vidieť, ak sme si nepribalili lupu.

Ulice sa nám zaplnili Bratislavčanmi z Číny, Thajwanu či Vietnamu. Cez
reklamy si nevidíme špičku nosa. Chodníky a prechody sú plné stojacich
áut. Exekútor dopisuje adresu a správca domu hádže do schránky
vyúčtovanie s tučným nedoplatkom.

Žijeme v pomyselnom blahobyte. Máme dva aj tri telefóny, internet,
televíziu, domáce kino, DVD, PC a stále nám niečo chýba. Zákazy,
príkazy, nariadenia, poučenia, ktorým už človek prestáva rozumieť a
vyznať sa v nich, je priam nemožné. Kamery nás sledujú na každom
kroku.

Kdekoľvek sa pohneme, sme pod kontrolou. Všetko je evidované,
zaznamenané a všetko pre našu "bezpečnosť." Každá správa, každá pošta,
každý telefonát, každá platba, každý mail, každý, niekedy veľmi
súkromný pohyb, je pod organizovaným dohľadom. Kedykoľvek sa dá vybrať
z archívu ako zbraň, ktorá je pripravená na okamžité použitie proti
nám. Zaujímavé je, že aj pri takomto špicľovaní dochádza k trestným
činom o akých som nemal v minulosti ani potuchy. Drogy, prepady,
násilie, výpalníctvo, vraždy. sa stali bežným sprievodným javom tejto
slobodnej doby.

Zbavujeme sa vlastnej identity, pretože súhlasíme so všetkým, čo po nás
rôzne inštitúcie, ako banky, mobilní operátori a pod., požadujú.

Môžeme vidieť oči bezdomovca, ktorí sa určite na ulici nenarodil.
Môžeme vidieť žobrákov, čo im trčia nohy z kontajnera,aby sa natiahli
za prázdnou fľašou, či noblesné hotely pre psov aj s vlastnou www
stránkou, lekárom a kaderníkom. Môžeme sledovať zložité operácie
svojich psích miláčikov priamo na internete. A ak sa nám náhodou nás
drahý psík stratí, okamžite sa oňho postarajú v útulku aj s lekárskou
starostlivosťou. Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho ani
pes.
Stávame sa číslom daňového úradu či sociálnej poisťovne.

Kde sa podeli hodnoty, kde je vlastná podstata človečenstva? Kde je
niečo viac, ako len strohé konštatovanie.? Hrôza, čo sa tu udialo za
tých dvadsať rokov. Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť,
tolerancia, teplo rúk, sklon pred šedinami.

Nepoznáme suseda, nevieme aký plat má vlastná žena či muž. Nesmieme dať
po zadku vlastnému dieťaťu ak nechceme mať problém s úradmi. Sledujeme
stupídne, nehodnotné až deštruktívne pôsobiace televízne stanice, kde
seriály bez konca nahradzujú kultúrne vyžitie určitej skupine
nevedomých a možno aj nevidomých ľudí. Ale čo ta druhá polovica? Nemá
šancu fungovať dôstojne, bez toho aby jej boli podsúvané podobné
stupídnosti?

Ak je toho málo, môžeme si pozrieť Superstar a tam nás pošlú verejne
do riti aj s posmešným komentárom. Ak je ešte málo, potom sú tu pripečení
policajti, alebo niečo podobné o tzv. mafii? Nádhera a vďaka, za ten
kultúrny a hodnotný zážitok, ktorý nám za lacný peniaz podsúvajú ako
duševným mrzákom, niektoré televízie. Nehovoriac, aké celebrity tam má
možnosť človek vidieť. Kde že by mali na nich takí umelci, ako p. Króner, Dibarbora, Huba. atp., čo sa celý život usilovali, aby predviedli ten najlepší herecký-umelecký výkon, aby zanechali v divákovi ozajstný zážitok. Rozdiel je len v tom, že títo herci s
umením žili celý svoj život. Žili pre umenie a srdcom umenie tvorili.

Kupujeme cigarety, ktoré nám zakázali fajčiť tam, kde sa fajčiť vždy
mohli. Okrádajú nás ako malé deti na piesočku a z každej predanej
krabičky nám jednu-dve vytiahnu už pred predajom.

K lekárke chodíme s platobnou kartou, alebo s peňaženkou v ruke.
bavíme sa ako roboti, keď jeden rozpráva o živote a druhý hľadí do počítača.

Formulky, nacvičené frázy, ktoré nemajú s našim ozajstným ľudským
vnútrom a presvedčením nič spoločného. Letákmi, ktorými sú upchané
vchody bytoviek, nás lákajú do obchodov. Dobre nás neprosia aby sme
nakúpili práve u nich. Keď sme však zaplatili, "u nich", nestačíme sa
diviť ako musíme kmitať a hádzať svoj nákup do tašky. Hneď je jasné
kto je tu pánom a kde ich zdvorilosť skončila.

Môžeme povedať svoj názor. Slobodne, demokraticky sa /občas/ vyjadriť.
No k čomu to je, keď je to nič platné.

Žijeme v neustálom strese a napätí. Nikto z nás si nie je istý zajtrajškom. Je len pár jedincov ktorím je to jedno a tí žijú aj tak mimo nás a v anonymite.

Nie som sám, ktorému to všetko už začalo vadiť.
Niekde sa stala chyba-veľká chyba, ktorej náprava bude trvať dlho.
Ochorel nám svet a mi v snahe uplatniť sa, sme ochoreli s ním!

Socializmus nebol dobrý, ale takáto demokracia, nie je o nič lepšia.

Možno až nástup duševných chorôb, depresii, samovrážd, naštartuje
proces triedenia, ktorý nás položí na kolená, keď to už prestaneme
zvládať. Vidíme len Bratislavu, alebo väčšie mestá, ale čo tí, ktorí žijú na dedinách, samotách?

A čo ďalej?

Mám dosť slobody tohto typu, slobody, ktorá so slobodou nemá nič spoločného. Slobody, ktorú si nedokážeme užívať, pretože je viac proti nám ako pre nás. Je tak oklieštená zákonmi a zároveň otvorená neprávosti, zločinu, podvodom, že jej existencia mi pripadá ako aura.
Kdesi je, ale nevidím ju. Je mimo mňa.

Nuž a záverom? Nechýba mi už reklama, ktorá ma v tej západnej dedine
tak ohúrila. Nechýba mi ani západ o ktorého ideách som toľko sníval.
Nechýbajú mi ani kuracie zadky čo som hádzal psovi. chyba mi len

jedno:

chcem ešte stretnúť človeka-priateľa. Chcem sa ráno prebudiť a celým
srdcom sa tešiť novému dňu. Chcem mať okolo seba úprimných ľudí, ako
tomu bolo voľakedy. Chcem stretnúť kamaráta, ktorého prvá otázka
nebude smerovať k materiálnym veciam, ale bez prípravy ma potľapká po pleci:

Ako sa máš? Ako žiješ? Zájdeme si sadnúť.? Kamaráta ktorého v polovici
debaty nevyruší zvonenie mobilu a bude musieť odísť. "Vieš,tento
telefonát bol tak dôležitý, že ak by som to nezobral, mohlo by ma to
stáť prácu."

Nie! Verím že nie! No ovládol nás strach a v tom strachu žijeme svoje

každodenné životy. To je fakt a skutočná realita tohto novodobého,

pokazeného sveta.

Nehovorím o novembri, ten prísť musel, ale o tom, čo všetko sem s
novembrom vkĺzlo. Ďalšieho pokusu, ktorý príde keď sa to už celé
nebude dať udržať, sa chvála Bohu nedožijem.

Dokedy bude človek hľadať svoje miesto?

KOMENTÁŘE (54) poslední: 21.10.2010, 10:03 | PŘIDAT KOMENTÁŘ

HRY

Poznáte hlavné mestá?

PŘEJÍT NA ODKAZ

KOMENTÁŘE (23) poslední: 25.9.2010, 13:39 | PŘIDAT KOMENTÁŘ

HRY

Poznáte vlajky sveta?

PŘEJÍT NA ODKAZ

KOMENTÁŘE (11) poslední: 18.9.2010, 1:47 | PŘIDAT KOMENTÁŘ

VIDEA

Iveta Bartošová v Adela show

..Iveta to zase neustála...

PŘEJÍT NA ODKAZ

KOMENTÁŘE (117) poslední: 12.9.2010, 14:53 | PŘIDAT KOMENTÁŘ

VIDEA

Empire Of The Sun - We Are The People

..páči sa vám ? mne strašne..

KOMENTÁŘE (3) poslední: 5.9.2011, 10:23 | PŘIDAT KOMENTÁŘ

VIDEA

Hviezda kastingov Ivan Kandrač

..skomolil dalšiu pesničku..

KOMENTÁŘE (0) | PŘIDAT KOMENTÁŘ

VIDEA

We Love You Maria Venus

..štyria teplí filipínci prežívaju volbu miss :-))

KOMENTÁŘE (2) poslední: 27.8.2010, 14:12 | PŘIDAT KOMENTÁŘ

VIDEA

Teenage Dream & Just the way you are - Acapella Cover - Katy Perry - Bruno Mars - Mike Tompkins

..ak to cele urobil ustami,tak super !!

KOMENTÁŘE (0) | PŘIDAT KOMENTÁŘ

VIDEA

Frajeri

KOMENTÁŘE (1) poslední: 26.8.2010, 21:48 | PŘIDAT KOMENTÁŘ

O DĚTECH

LOL

Príde chlapček domov z vonku, je smutný a hovorí babke:
- Babi, nikto nechce ísť so mnou von, každý doma sedí za počítačom, každý je len na facebooku a nik vonku.
Babka na to:
- Jj, lol.

KOMENTÁŘE (8) poslední: 24.8.2010, 8:22 | PŘIDAT KOMENTÁŘ

VIDEA

Ako sa rodí život

..aj slzička mi kvapla...